Múzeum Telesnej Kultúry

O múzeu

„Základným a smerodajným dokumentom, ktorý vytvára reálne predpoklady pre uskutočňovanie múzejnej dokumentácie a obdobia výstavby socializmu a súčasnosti na kvalitatívne vyššej úrovni a ktorý v tomto smere znamená prelomové obdobie pre múzeá a iné výrobné a nevýrobné organizácie, je uznesenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 200 zo dňa 1.7.1981 k Zásadám zabezpečenia komplexnej dokumentácie obdobia výstavby socializmu“.

Túto citáciu sme vybrali na úvod o histórii vzniku Múzea telesnej kultúry v SR  zámerne. Uznesenie, ktoré bolo postavené na úrovni zákona „odporúčalo“ totiž všetkým organizáciám zakladať, resp. rozvíjať už existujúce, dokumentačné centrá múzejného typu ( siene výrobných tradícií, pamätné izby, izby revolučných tradícií a pod.) vo všetkým odboroch výrobnej i nevýrobnej sféry socialistického štátneho útvaru – Slovenskej socialistickej republiky, ako súčasti Československej socialistickej republiky. Gestorom, metodickými a odbornými riadiacimi centrami jednotlivých odvetví sa pritom mali stať samotné, už existujúce múzeá.

Pre oblasť telovýchovy, športu a brannosti na Slovensku  takýmto gestorom mal byť Historický ústav  Slovenského národného múzea v  Bratislava a regionálne múzeá v správe národných výborov. Na Slovensku totiž v spomínanom období neexistoval vhodnejší partner. Telovýchova a šport boli postavená na báze dobrovoľnej spoločenskej záujmovej organizácie –Slovenskej organizácie Československého zväzu telesnej výchovy. Tento stav pretrval na Slovensku i po novembri1 989 (pád komunistického režimu) resp. po  r. 1993 (vznik samostatnej Slovenskej republiky).

Keď bolo  v roku 1953 v Čechách, pri  Štátnom úrade pre telesnú výchovu a šport zriadené ako štátne múzeum – Tyršovo múzeum telesné výchovy a športu malo plniť funkciu celoštátneho múzea. Čiže aj smerom k dokumentácii a mapovaniu  športového diania na Slovensku. Z viacerých príčin však funkciu plnilo len sporadicky, o čom svedčia i zoznamy akvizičnej činnosti zo spomínaného  obdobia.

Na základe už  citovaného dokumentu bolo dňom 24.10.1985  zriadené zriaďovacou listinou predsedníctva ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy (ďalej ČSZTV) ako účelové zariadenie Slovenského ústredného výboru ČSZTV (SÚV ČSZTV) bez právnej subjektivity – Múzeum telesnej kultúry v SR (ďalej MTK ).

V prvej fáze svojej existencie  fungovalo ako „ústredná dokumentačno-informačná a politicko-výchovná inštitúcia SÚV ČSZTV“. Organizačne bolo začlenené ako odbor do politicko-výchovného oddelenia SÚV ČSZTV. Personálne obsadenie zodpovedalo kategorizácii zamestnancov ČSZTV pracovníkmi – 1 vedúci odboru, 1 samostatný odborný pracovník- špecialista , 1 samostatný odborný pracovník ,1 sekretárka (s kumulovanou funkciou knihovníčky). Obsadenie miest vedúceho odboru a samostatných odborných  pracovníkov bolo podmienené vysokoškolským vzdelaním. V personálnom  návrhu pre r. 1990 bolo  dobudovanie pracoviska  obsadením ešte jedného miesta  samostatným odborným pracovníkom špecialistom pre potreby archívno-dokumentačné s odborným vysokoškolským vzdelaním. Finančné náklady MTK, na základe predloženého rozpočtu  boli pokrývané z rozpočtu SÚV ČSZTV. V súčasnosti sú obsadené tri stále pracovné pozície. Z dôvodu zrušenia miesta samostatného odborného pracovného zriaďovateľom r.1993 , múzeu supluje odvtedy  jeho absenciu podľa potreby  na základe uzatvárania dohôd o vykonaní práce.

Dnes, z pohľadu 30-ročnej existencie pracoviska môžeme oprávnene konštatovať, že jednou z najväčších chýb zo strany pôvodného zriaďovateľa, ktoré vznikli pri založení, bolo nevytvorenie vlastných expozičných a pracovných priestorov pre Múzeum telesnej kultúry v SR .

V rokoch 1985-1989 boli pracoviská a depozity MTK umiestnené v nevyhovujúcich  suterénnych priestoroch Domu športu, budove patriacej zriaďovateľovi. V roku 1989, po viacerých neúspešných pokusoch o zabezpečenie vhodnejších priestorov(išlo pritom o vytipované administratívno- športové objekty, v ktorých by  po vhodnej úprave vznikol priestor aj pre expozičnú činnosť múzea), sa MTK presťahovalo na základe zmluvy o prenájme do časti administratívnych priestorov budovy kolkárne, patriacej v tom čase SZTK. V pôvodnom zámere v rámci presťahovania bol vypracovaný projekt na dostavbu kolkárne pre potreby expozície, kancelárií a depozitov MTK.

So zmenou politického systému roku 1989 prišlo aj k reorganizácii športového hnutia na Slovensku. Nástupníckou organizáciou ČSZTV sa na Slovensku stalo Slovenské združenie telesnej kultúry(SZTK), ktoré prevzalo aj nástupnícke záväzky voči MTK.

Po novembrových udalostiach 1989 bol  projekt o dobudovaní objektu slúžiaceho pre múzeum definitívne zamietnutý predovšetkým z ekonomických dôvodov. Pôvodný majiteľ SZTK odstúpil kolkáreň novému majiteľovi -Slovenskému kolkárskemu zväzu, ktorý priestory určené pre výstavne priestory MTK dlhodobo prenajal na iné účely.

Po vzniku  samostatného štátu  (1.1.1993) MTK sa stalo jediným špecializovaným  múzeom s afinitou k histórii športu v Slovenskej republike. Od roku 2000 je MTK riadne registrovaným múzeom zapísaným v registri Ministerstva kultúry v SR ako „celoštátne  špecializované múzeum s funkciou metodického a koordinačného centra v oblasti svojej špecializácie“. Z hľadiska zaradenia  patrí medzi špecializované neštátne múzeá. Ako jediné múzeum v Slovenskej republike z hľadiska svojho významu a zamerania je v správe zriaďovateľa, ktorý nie je štátnou inštitúciou, resp. štátnym orgánom.

V období rokov  1996-2005 bolo zo strany MTK smerom k zriaďovateľovi spravených niekoľko návrhov na zlepšenie podmienok jeho existencie, najmä z hľadiska právneho usporiadania, nakoľko  MTK  ako súčasť SZTK nemalo právnu subjektivitu. Tento problém sa najvypuklejšie prejavil predovšetkým v  rokoch  2004 a 2005, keď Ministerstvo školstva, po ekonomických problémoch SZTK rozhodlo o neposkytovaní finančných  prostriedkov pre MTK prostredníctvom jeho zriaďovateľa(SZTK), ale o  priamom financovaní MTK prostredníctvom štátnej dotácie.

Od svojho založenia (1985) boli ročné rozpočty MTK priamo viazané na rozpočet zriaďovateľa. Situácia sa zmenila od r. 2004, keď bol zriadený podúčet MTK pod účtom zriaďovateľa, za účelom prijímania štátnej účelovej dotácie na činnosť a mzdy zamestnancov MTK. Rozpočtové pravidlá pre narábanie so štátnymi dotáciami totiž neumožňujú daným subjektom viazať na zriadený podúčet aj finančné prostriedky získané z iných zdrojov. MTK ako inštitúcia bez právnej subjektivity si preto nemohlo zriadiť ďalší účet . Pre viaceré exekučné konania u zriaďovateľa, ktoré znamenali zablokovanie účtov, nemohlo získané prostriedky ukladať ani na jeho účet. Preto financovanie svojich, predovšetkým výstavných projektov, realizovalo zmluvami o ich  financovaní priamo investorom (išlo najmä o športové zväzy). O nevýhodnosti takýchto zmlúv (najmä z hľadiska marketingovej činnosti) niet pochybnosti.

Až od začiatku  roku  2005 s príchodom nového vedenia SZTK sa podarilo pripraviť nový štatút MTK, ktorý stanovil nové zaradenie MTK. Múzeum telesnej kultúry sa v ňom konštituovalo ako organizačná jednotka s právom konať vo vlastnom mene, čím sa zmenili okrem právnych vzťahov  aj jeho ekonomické vzťahy   smerom k  zriaďovateľovi.

Na základe nového štatútu formy a spôsoby organizačnej a kontrolnej činnosti múzea určoval jeho zriaďovateľ, odborné výkony zabezpečovali  orgány MTK v SR. Orgánmi múzea boli Rada MTK v SR, riaditeľ, revízor, Komisia pre tvorbu zbierok, Vedecká rada MTK v SR. V prípade potreby  Rada MTK v SR mohla menovať ďalšie odborné orgány, ak sa ich vytvorenie vyžadovalo zo zákona alebo rozhodnutím zriaďovateľa.

Rada MTK v SR bola najvyšším orgánom MTK v SR, schvaľovala návrh rozpočtu MTK v SR a predkladala ho na schválenie zriaďovateľovi, schvaľovala návrh ročnej účtovnej uzávierky a výročnej správy, podávala návrhy na zmeny zriaďovateľovi, rozhodovala o ďalších skutočnostiach v rozsahu a za podmienok určených v stanovách zriaďovateľa. Rada mala päť členov, ktorých vymenúval zriaďovateľ. Zloženie Rady tvorili zástupca zriaďovateľa, zástupca Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu  SR, zástupca muzeálnej obce, zástupca Slovenského olympijského výboru a riaditeľ MTK v SR.

Múzeum telesnej kultúry v SR v rámci svojho platného  štatútu i ďalšieho  určeného poslania systematicky vykonávalo  najmä nadobúdanie zbierkových predmetov , ich odbornú správu, evidenciu ochranu , využívanie a sprístupňovanie  formou stálych expozícií, príležitostných výstav, publikačnou a edičnou činnosťou, kultúrno-  vzdelávacími aktivitami a vedecko- výskumnou činnosťou. Rozvíjalo odbornú, metodickú a dokumentačnú činnosť v oblasti telesnej kultúry v Slovenskej republike.

Prvé predmety zbierkovej povahy  boli v  MTK  zaevidované v roku 1987. V zbierkach  spravuje vyše 27000 predmetov. Väčšiu časť predmetov  aj v súčasnosti získava prostredníctvom darov alebo priamym zberom, časť zbierok pochádza z nákupov. Počas tridsaťročnej akvizičnej činnosti sa MTK podarilo  zozbierať, vo veľa prípadoch priamo zachrániť pred zničením, rad predmetov, ktoré majú z hľadiska dokumentácie kultúrneho dedičstva Slovenska nedefinovateľnú historickú hodnotu.

Vyhľadávanou časťou múzea zo strany odbornej i laickej verejnosti sú knižnica a fotoarchív. V knižnici  je zaevidovaných vyše 12000 publikácií, časopisov a drobných tlačí z oblasti športu na Slovensku. Značnú časť knižnice tvorí fond domácej a zahraničnej olympijskej literatúry s veľmi dobrým zastúpením historickej športovej literatúry.

Jedinečnú zbierku na Slovensku  tvorí archív  s vyše 120 000 jednotkami fotografií, diapozitívov a negatívov.

Problém absencie stáleho výstavného priestoru v Bratislave, ako sídla MTK, rieši prenájmom výstavných miestností od iných múzeí, resp. kultúrnych inštitúcií  (predovšetkým od Mestského múzea v Bratislave, Podtatranského múzea v Poprade alebo Slovenského národného múzea). V nich sa podarilo pripraviť múzeu  viacero úspešných projektov. Zväčša ide o vlastné výstavné projekty, ktoré boli ponúknuté jednotlivým zväzom, resp. športovým organizáciám, k  objednaniu ich  realizácie. Viaceré z nich, prostredníctvom reinštalácií  našli mimoriadny ohlas aj v iných  regiónoch Slovenska.

Koncom roka 2001 prišlo na základe rokovania Národnej banky Slovenska- Múzea mincí a medailí v Kremnici (historické mesto na strednom Slovensku) a Slovenského združenia telesnej kultúry  k prevodu fondu lyžovania , z majetku Múzea mincí a medailí do vlastníctva MTK. Tento fond, obsahujúci rôzne predmety z histórie lyžovania na Slovensku, bol vybudovaný v priebehu predchádzajúcich pätnástich rokov v Múzeu mincí a medailí, ktoré zároveň plnilo aj funkciu mestského múzea. Po prechode pod nového zriaďovateľa, Národnú banku Slovenska, prebehli  rokovania s predstaviteľmi Mesta Kremnica, ktorí prejavili záujem o zachovanie a opätovné sprístupnenie fondu v meste. Na základe podpísania zmluvy  bol vytvorený zo spoločných zdrojov  priestor pre vybudovanie stálej expozície lyžovania na Slovensku a jeho depozitu. Odborným garantom expozície  ako i majiteľom zbierok  sa stalo Múzeum telesnej kultúry v SR. Od roku 2003, keď bola sprístupnená nová stála expozícia dejín lyžovania na Slovensku,  múzeum získalo v rámci výstavného priestoru i plochu pre konanie príležitostných výstav. Pre správu lyžiarskeho depozitu a prevádzku expozície zamestnáva formou dohody dvoch pracovníkov. Na základe finančnej podpory Ministerstva kultúry v SR bola dňa 5. decembra 2007 otvorená reinštalovaná Stála expozícia lyžovania na Slovensku. Múzeum pravidelne sprístupňovalo v priestoroch expozície príležitostné výstavy venované histórii lyžovania alebo iným významným udalostiam a výročiam športu na Slovensku. Od roku 2010 však expozícia v zimných mesiacoch bola neprístupná, nakoľko Mesto Kremnica, ako správca a majiteľ budovy, v ktorej sa expozícia nachádzala, v rámci šetrenia finančných zdrojov na energiu priestor uzatváralo. Na základe podmetov a sťažností obyvateľov ako aj návštevníkov mesta, rozhodlo sa vedenie Mesta Kremnica ponúknuť múzeu za rovnakých zmluvných podmienok náhradné priestory, ktoré môžu byť sprístupnené verejnosti aj počas zimných mesiacov. Nový priestor bol vytvorený v Bellovom dome situovanom v bezprostrednej blízkosti Mestského úradu v Kremnici v centre mesta. Expozícia verejnosti bola opätovne  prístupná 6. decembra 2013 (otváracie hodiny – piatok – nedeľa od 11 – 15h). Podľa doposiaľ získaných ohlasov toto rozhodnutie bolo správne a expozícia zaznamenáva dobrú návštevnosť

Významnú súčasť zbierkového fondu od zriadenia múzea tvorí fond olympijský. Práve intenzívna spolupráca so Slovenským olympijským výborom (zal. r.1992) priniesla  obojstranne výhodnú spoluprácu. Po pretrvávajúcich existenčných problémoch SZTK, sa rozhodol pôvodný zriaďovateľ súhlasiť s návrhom Slovenského olympijského výboru na začlenenie múzea do jeho organizačnej štruktúry. Podpísaním Zmluvy o prevode zriaďovateľskej funkcie a úprave súvisiacich práv a povinností medzi SZTK a Slovenským olympijským výborom (ďalej SOV), uzatvorenej dňa 1.12.2014 sa múzeum od 1. januára 2015 stalo organizačnom zložkou SOV. Od 1. januára 2015 Slovenský olympijský výbor vystupuje smerom k múzeu ako zriaďovateľ.

Múzeum má pracovne umiestnené v Dome športu, Junácka ul. č.6, 83280 Bratislava. Sídlo múzea, korešpondenčná adresa, sú  zhodné so sídlom Slovenského olympijského výboru, Kukučínova 26, 838 08 Bratislava.

Po schválení nového štatútu výkonnými orgánmi SOV  múzeum nesie aj nový názov Slovenské olympijské a športové múzeum.

Pod novým názvom aj s novým logom múzeum oslávi aj 30. výročie svojho založenia.

Web stránka je financovaná z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR

Komentáre sú uzavreté.